Nikdy nesmí být vidět, kde líčení končí a kde začíná...
Nóra Ružičková je slovenská básnířka, překladatelka a výtvarnice. Ve svých sbírkách účinně používá textovou apropriaci (přivlastnění), když staví verše na úryvcích z ženských časopisů a obnažuje tak stereotypy v nahlížení na úlohu ženy ve společnosti.
Pracuje jako odborná asistentka na Katedře intermédií a multimédií na VŠVU v Bratislavě, kde vede ateliér Obraz/zvuk/text a kontext.
Vydala knihy poezie: Mikronauti (1998), Osnova a útok (2000), Beztvárie (2004), Parcelácia vzduchu (2007), Pobrežný výskum (2009) a Práce & intimita (2012).
Jako výtvarná umělkyně se věnuje hlavně videoartu a textové animaci. „Ide o modernú autorku akoby bez vášní a dramaticky prežívaných póz. Jej metaforické myslenie je bohato rozčlenené a vábivo roztvorené, konkrétne ukotvené, číre. … Ružičková vytvára obrazy, s ktorými môže čitateľovo oko i myseľ splynúť, ktoré sa ho dotknú na presne zacielených citlivých miestach,“ napsala o ní Viera Prokešová.
Pro autorské čtení v Brně si vybrala výběr básní ze tří posledních sbírek, která začínají na písmeno "p". „V procese písania poézie podľa mňa platí, že to, čo len naznačíš, ba dokonca vynecháš či zamlčíš, je rovnako dôležité – ak nie dôležitejšie – ako to, čo do básne/knihy zahrnieš,“ uvedla v rozhovoru pro Literárne informačné centrum.
Ružičková vnímá umění jako pevnou součást svého bytí. „Vo väčšine rolí sa cítim (aspoň trochu) nesvoja a v úlohe pedagogičky o to väčšmi, že som trémistka a moja tréma neslabne ani vekom, ani skúsenosťami. Je však pravda, že sa mi táto práca zdá byť zmysluplná, navyše vyučovať umenie znamená byť súčasťou procesu tvorby a aktívne na ňom participovať...“ poznamenala ke svému "učitelství".
Stejně tak přirozeně bere i propojení poezie a výtvaného umění. „Pre mňa je to prepojenie prirodzené. Nemusím nad ním premýšľať. Baví ma rozhranie, kde sa text stáva obrazom a kde je obraz nejakým spôsobom slovný alebo konceptuálny,“ řekla v rozhovoru pro Deník Referendum.
***
vyberáme veľmi rozvážne
zachádzame opatrne
rozotrieme jemne do stratena
nikdy nesmie byť vidieť
kde sa líčenie začína
a kde končí
